SlovenskyKežmarok
Hrad v Kežmarku
Hrad v Kežmarku
Národná kultúrna pamiatka Kežmarský hrad je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši, Jeho história siaha až do čias pred 10 000 rokmi, odkedy sú datované prvé známky osídlenia.
Hrad v Kežmarku Prvá písomná správa o hrade pochádza z roku 1463. Jeho prvými majiteľmi boli Imrich a Ján Zápoľský, trvali na tom, aby bol postavený v nádychu gotického štýlu. O jeho rozvoj sa významne zaslúžila rodina Thökölyovcov, ktorá ho prestavala na prepychové renesančné sídlo a postavila aj barokovú kaplnku s prekrásnou výzdobou. Majitelia hradu sa dlhé roky pokúšali mestu škodiť a privlastniť si ho. Táto vojna trvala takmer 250 rokov. Posledným majiteľom hradu bol Ferdinand Rueber, od ktorého ho v roku 1702 kúpilo mesto Kežmarok. Hrad mal veľmi výhodnú polohu, nachádzal sa na dôležitej obchodnej ceste, spájajúcej Orient so severom Európy.
Rozvoj mesta bol preto rýchly. Tomuto svedčí ajV roku 1950 bolo centrum Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, jednu zo šestnástich na Slovensku.
V súčasnosti hrad slúži ako múzeum s expozíciami venovanými archeológii, histórii, národopisu a umeniu.
Otvorené:
Ut - Ne, 9.00 - 16.30 hod. - jún - september
Po - Pia, 8.00 - 15.00 hod. - október - máj
Drevený artikulárny kostol v Kežmarku
Drevený artikulárny kostol v Kežmarku
V roku 1525 všetci mešťania v Kežmarku zmenili katolícke vyznanie na evanjelicko-augsburské a kostol Sv. kríža sa stal miestom stretania evanjelických veriacich. Situácia sa skomplikovala keď sa v roku 1670 prisťahovali do Kežmarku paulíni. Časť veriacich sa vrátila na katolícku vieru a žiadala aj zvrat kostola. Pre nezhody zvolal r. 1681 cisár Leopold snem, nazývaný Šopronský, ktorého 26. artikel povolil protestantom v Uhorsku stavať kostoly po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste - akým bol aj Kežmarok - a po dva v každej župe. Kostoly sa museli stavať výlučne na predmestí, na mieste ktoré presne určila kráľovská komisia. Stavba sa musela postaviť výlučne na náklady evanjelickej cirkvi z najlacnejšieho stavebného materiálu - z dreva. A tým sa akoby predurčilo, že artikulárne kostoly budú drevené.
Po odovzdaní kostola Sv. kríža katolíkom- r.1674, sa evanjelici začali stretávať na modlitbách v kamennej časti vystavanej v barokovom štýle, kde je dnes sakristia dreveného kostola.
Drevený artikulárny kostol K prestavbe kostola došlo po upokojení pomerov v r.1717 pod dohľadom popradského staviteľa Juraja Muttermana, ktorý podpísal zmluvu s evanjelickou cirkvou v Kežmarku. Zmluva predpisovala staviteľovi vzhľad kostola - mal mať dostatok okien, podperné pekné točené stĺpy, päť chórov, ba aj modrú farbu klenby na spôsob neba. Ďalšia zmluva sa uzavrela s kežmarským drevorezbárom Jánom Lerchom, ktorý urobil prakticky všetky rezbárske práce v kostole. Stavebné práce mali neuveriteľne rýchle tempo. Kostol bol vysvätený 15. augusta 1717 a bol zasvätený sv. Trojici. Vysviacka sa konala v reči slovenskej a nemeckej. Nie je isté, aká sakrálna stavba sa stala prototypom stavby nielen nového dreveného kostola v Kežmarku, ale aj iných kostolov tohto druhu na území Slovenska. Podľa istého názoru je to zrubový kostol v Amsterdame na Noorder Kerku.
Kým kostol vyzerá zvonka ako nejaká obrovská hospodárska budova, jeho barokový interiér zaujme každého svojim priestorom a krásou a nemožno sa diviť, že je považovaný za najkrajší spomedzi posledných piatich zachovaných kostolov svojho druhu na území Slovenska. Najstarší opis kostola z pera Juraja Bohuša uvádza: „Pozornosť vstupujúceho upúta oltár, umelecké dielo kežmarského sochára Jána Lercha, ktorý zobrazuje svätú Trojicu...". Kazateľnicu, polychrómovanú drevorezbu, ktorá spočíva na postave anjela a na prístupových schodoch, zhotovil tiež Ján Lerch. Situovaná je tak, že je na ňu vidieť z ktoréhokoľvek miesta v kostole a vynikajúca akustika v chráme umožnila všade dobre počuť slova kazateľa. Pred oltárom stojí na podstavci kamenná krstiteľnica s medeným vekom, okolo nej je ozdobná mreža. Ozdobou kostola je aj pekne zrejúci a dosť drahý organ. Skriňa organu je zdobená maľbou obludných hláv, cez ústa ktorých vychádza zvuk. Kežmarský organ je najstarším a tým aj najcennejším funkčným dvojmanuálovým nástrojom svojho druhu na území Slovenska. Má 1168 píšťal. Keďže na začiatku poslednej generálnej opravy kostola nebol organ nijako zabezpečený, vandali zničili niekoľko píšťal, ktoré sa museli rekonštruovať. Naposledy bol organ opravovaný v r. 1995-1998.
Drevený kostol bol v minulosti viackrát opravovaný.
Kostol je zapísaný do zoznamu pamiatok UNESCO pre zachovanie svetového dedičstva. Je jedinou drevenou pamiatkou na celej trase Gotickej cesty na Slovensku.
Nový evanjelický kostol v Kežmarku
Nový evanjelický kostol v Kežmarku
Nový evanjelický kostol v KežmarkuKeď už drevený artikulárny kostol nestačil kežmarským evanjelikom, bola nevyhnutná stavba nového kostola. S veľmi zaujímavým projektom prišiel dánsky architekt Teofil von Hansen. Autor projektu vtedy ešte ani netušil, že jeho nové dielo sa stane vzorovým príkladom celkom nového smeru v architektúre, zvaného neobizantským. Autor v ňom zlúčil časti mauretánskej, bizantskej, románskej a renesančnej architektúry. Architekt tiež neočakával, že fotografia kežmarského kostola sa nájde v kronikách svetových diel architektúry.
A čo viac, architekt Hansen nevzal za projekt ani korunu, žiadal len, že kostol zostane rovnaký ako ho navrhol. Dohoda bola dodržaná a v rokoch 1872 - 1894 bol postavený nový kostol hneď vedľa drevenej svätyne. Nový evanjelický kostol, hoci už prežil storočia, je charakteristický svojou červenou farbou múrov a s mauritánskym charakterom pripomína mešitu, mnoho turistov sa pri pohľade súhlasne pousmeje.
