Uvedenie do života knihy Deti

 Milan Budzák

Plť Zamaguria do sveta pláva

Spišská Stará Ves   19. mája 2017

K takémuto vyznaniu básnika inšpirovalo podujatie – uvedenie do života knihy Deti od autorov Milana Budzáka a Vojtecha Rušína, ktoré bolo v piatok 19.5.2017 v mestskej knižnici v Spišskej Starej Vsi. Kniha vyšla vo vydavateľstve Spolku Slovákov v Poľsku v Krakove v  máji 2017 a v Spišskej Starej Vsi bolo 1. prezentovanie tejto knihy. Autori ju budú predstavovať ešte  v Poprade aj v Tatranskej Lomnici.

Hostia autorov knihy, príbuzní,  priatelia, rovesníci, študenti aj známi sa po zvukoch nádherných tónov, ktoré zahrali pedagógovia zo ZUŠ Spišská Stará Ves so svojimi žiakmi, dozvedeli niečo o živote a tvorbe autorov knihy, pretože títo autori  nepôsobia ako autorská dvojica. Toto bol ich prvý spoločný počin, možno nie posledný. Asi  najvýstižnejšie o tom hovorí Prof. PhDr. Jozef Šimončič, CSc z Trnavskej univerzity, ktorý reagoval na ich knihu listom, z ktorého vyberáme:

„Najskôr asi boli emotívne fotografie astronóma RNDr. Vojtecha Rušína z jeho ciest za slnkom po celej našej planéte. Hovoriace tváričky skoro 70-tich, prevažne tmavých detí  fascinujú už presvedčivou  úprimnosťou.  Ing. Milan Budzák ich dopĺňa sprievodným slovom básnika.  A takto súhrou skúseného fotografa a básnika goralskej duše,  doplnená podtónmi básnika tajomstiev života a smrti prof. Karola Kapellera vznikla nádherná kniha, ktorej dalo tvár vydavateľstvo Spolku Slovákov v Poľsku.  Aspoň tu treba povedať, že činnosť  tohto vydavateľstva sa stáva významnou  aj  pre slovenskú literatúru, kultúru i vedu (prevzalo takmer celú edičnú a publikačnú úlohu vedeckej tvorby Trnavskej univerzity - čo je na štátnu cenu!). Je symbolické, že autori venovali knihu Jánovi Rušinovi, vojenskému pilotovi, zaradenému do Air Trnasport Europe, ktorý zahynul (50 ročný) pri záchrane ľudského života pri obci Strelníky 7. 9. 2016. Vďaka zato je vyjadrením, že aj našu driemajúcu, možno už spiacu dušu prebudiť chceli. Súhra príbuzných duší v nezištnej zostave vrátane chápajúceho vydavateľa vie byť tvorcom zázraku. Táto kniha je toho dôkazom.“

Právo prvého slova dali autori prof. Karolovi  Kapellerovi, ktorý v úvodnej básni (i v záverečnom texte na zadnej obálke) povedal - a povedal to z duše všetkých budúcich čitateľov  tejto zbierky: „Deti sú spojenia sŕdc a duší“  a obidvaja autori to rozviedli: Oči dieťaťa nech sú majákom Tvojho života, sú nepoškvrnené... Deti milované aj nechcené. Biele, žlté aj čierne. Všetky bez rozdielu pleti, farby, rasy a náboženstva... jedno majú spoločné - sú nevinné s obrovskou túžbou po živote...“ Možno len dodať: deti sú najväčším zázrakom nášho života.

                        Po krátkych vyznaniach autorov  knihy bol samotný akt uvedenia knihy do života a za prítomných  vystúpil Ing. Ján Kurňava, prednosta MsÚ v Spišskej Starej Vsi aj Ing. Ján Kostka, riaditeľ ZŠ s MŠ v Spišských Hanušovciach. Ing. Ján Kurňava  srdečne poďakoval  našim rodákom, Zamagurčanom a goralom za to, že vo svojej tvorbe nezabúdajú na svoj rodný kraj aj napriek tomu , že mnoho rokov žijú mimo Zamaguria. Ďalej v mene mesta povedal: “Sme poctení , že uvedenie novej publikácie, knihy Deti, sa uskutočnilo v Spišskej Starej Vsi, ktorá je centrom Zamaguria. Novej knižnej publikácií prajem čo najviac čitateľov a veľkú obľúbenosť. Do ďalšej publikačnej činnosti Vám prajem veľa energie, aby sme sa čím skôr stretli pri prezentácií nového knižného diela.“    

             Ing. Ján Kostka:  „Hneď na úvod chcem poďakovať za tú veľkú  česť a dôveru, že si ma vybrali autori knihy Deti na to, aby som ju uviedol do života. Obidvaja skromní, veľmi skromní, pritom významní ľudia. Milan – básnik, ktorý vydal už 10 zbierok a Vojto – astronóm, ktorý bol na 21 pozorovaniach zatmenia Slnka, vedec, po ktorom je pomenovaný aj asteroid v Slnečnej sústave. Tým sa môže pochváliť len málo ľudí.

       Obidvaja autori sú Zamagurčania, jeden rodák z Jezerska, druhý zo Spišských Hanušoviec. Zamagurčania - Gorali. A hoci trvale nebývajú v Zamagurí, veľmi často a radi sa vracajú do rodného kraja a z ich vyjadrení je zrejmé, že sa tu naozaj cítia ako doma, vo svojej rodnej domovine. Prešli obrovský kus sveta ( zvlášť p. RNDr. Vojtech Rušin), ale doma – v Zamagurí – je doma. Často spomínajú na svoju mladosť, na pasenie kráv, na gazdovanie, pomoc pri poľných prácach svojim rodičom v ťažkých zamagurských podmienkach, ale aj na rozličné chlapčenské „zbojstvá“.

       Prajem tejto knihe život medzi ľuďmi, medzi deťmi...!

  Nech je pre všetkých táto kniha:

1.      Vďačnosťou – za dar života, za deti a ich rodičov

2.      Zamyslením – máme všetko, čo potrebujeme pre život (živobytie – jedlo, pitie, oblečenie, bývanie, všetky vymoženosti techniky, ale aj krásu prírody, života...). Vážime si to?! Využívame to na prospech čím viacerých – všetkých ľudí?!

3.      Usmernením – viaceré tváre detí v tejto knihe sa aj nás pýtajú: Urobili ste vy, dospelí, ktorí máte všetko,...urobili ste všetko aj pre nás?

Aby bol tento svet a náš život na ňom:

-          Šťastnejší a krajší?

-          Bezpečný a pokojný?

-          Radostný a naplnený láskou?

-          Zmysluplný? : bohatý na prácu, primeranú zábavu, oddych a krásu prírody?

Nedávate väčší dôraz na svoje egoistické záujmy, materiálne bohatstvo...

V prepychu sa hašteríte, zbrojíte, bojujete a na nás, deti, náš život a našu budúcnosť kašlete?!

      Dúfam, že aj táto kniha prispeje k tomu, aby bol život na Zemi, život našich a všetkých detí sveta lepší, radostnejší, pokojnejší – jednoducho: ľudsky a detinsky krajší.“

Obidvaja títo hostia  dali štart do života knihe posypaním ihličím borovice.

Všetci želáme autorom ešte veľa tvorivých síl, nápadov a inšpirácie,  a nám, čitateľom, veľa krásnych, pútavých stránok a riadkov publikácií.

Mgr. Anna Kromková