Oznámenie o začatí jarnej kampane 2019 orálnej vakcinácie líšok proti besnote.

Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky oznamuje, že aj v tomto roku organizuje sezónnu kampaň orálnej vakcinácie voľne žijúcich líšok proti besnote spôsobom, ktorý zodpovedá kritériám WHO (Svetová zdravotnícka organizácia). Orálna vakcinácia líšok proti besnote sa uskutoční letecky v dňoch od 1. apríla 2019 do 14. apríla 2019 (posun je možný podľa vývoja počasia). Vakcinačná návnada bude letecky pokladaná z výšky 50 metrov nad terénom pri rýchlosti 150 km/hod. s hustotou pokladania 25 vakcinačných dávok na 1 km².

Pri leteckom pokladaní sa vynechajú územia s nadmorskou výškou nad 1 200 metrov, vodné plochy, cestné komunikácie, mestá, osady a pásma ochrany prírody, kde nie je možné lietať v požadovanej výške.

Vakcinačná návnada obsahuje modifikovaný vakcinačný kmeň besnoty pomnožený v bunkových kultúrach, antibiotiká a stabilizačné médium. Zmes je naplnená do plastikových toboliek (blistrov), ktoré sú obalené návnadovou hmotou. Návnada je čiernohnedej farby, guľatého alebo hranatého tvaru, pevnej konzistencie. Pri požití návnady líškou sa tobolka s vakcínou perforuje a vakcína príde do kontaktu so sliznicou dutiny ústnej. Cestou lymfatického systému sa vyvolá imunogénny efekt.

Obr. 1: Ukážka vakcinačnej návnady LYSVULPEN (ZDROJ: https://www.bioveta.sk)

Pre človeka je vakcinačná návnada pri bežnom zaobchádzaní neškodná. Určité nebezpečenstvo predstavuje iba priamy kontakt vakcinačnej látky so sliznicou očí, úst, nosa a pod.. Preto prosíme občanov, hlavne deti, aby sa vakcinačných návnad nedotýkali, nezbierali ich v čase vakcinácie a nevodili do lesa psov. V prípade kontaktu očkovacej látky so sliznicou, alebo čerstvým poranením je potrebné vyhľadať lekárske ošetrenie. Pri kontakte rúk s očkovacou látkou je potrebné ruky dôkladne umyť mydlom, prípadne dezinfikovať dostupným dezinfekčným prostriedkom.

Poučenie o chorobe:

Besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat prenosné aj na človeka. Postihuje predovšetkým centrálny nervový systém, v dôsledku čoho sa pozorujú zmeny správania sa, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy (ochrnutie). Besnota sa obyčajne končí úhynom zvieraťa. Z epizootologického hľadiska (podľa prameňa nákazy) sa rozlišuje:

1. sídlisková (urbánna) besnota, kde premeňom nákazy sú domáce mäsožravce (psy, mačky)
2. besnota voľne žijúcich zbierat (sylvatická – lesná), kde prameňom nákazy sú rôzne druhy voľne žijúcich mäsožravcov (prípadne netopierov)
3. tzv. zmiešaná forma besnoty.

V súčasnosti v európskych podmienkach rozhodujúci význam v ekológii Rabiesvírusu (pôvodca besnoty) a v epizootológii besnoty rezervoárový druh má líška obyčajná (Vulpes – vulpes).

 Regionálna veterinárna a potravinová správa Poprad