Otvorenie výstavy EXODY, alebo ako porozumieť dnešku

Od roku 2008 zorganizovalo Občianske združenie Krásny Spiš (ďalej iba združenie) osemnásť výstav obrazov Fera Guldana na tému spišských exodov v 20. storočí. Tieto výstavy boli postupne prezentované v mestách a obciach Levoča, Bratislava, Zvolen, Šarišské Michaľany, Prešov, Svidník, Humenné, Medzilaborce, Snina, Porúbka (okres Sobrance), Vranov nad Topľou, Bystrany, Spišské Vlachy, Margecany, Spišská Nová Ves, Gelnica, Spišské Podhradie a Krompachy. Počas realizácie výstav došlo k obohacovaniu témy exodov o samotný počet exodov, o nové svedectvá návštevníkov výstav a o samotný význam a dôležitosť hlavnej myšlienky „projektu“ exodov. Posledná výstavav Spišskom Podhradíbola otvorená 28.februára 2014.K prvej výstave exodov v Levoči, ktorá bola otvorená 1.decembra 2008 napísal 6.júna 2008 odborný posudok Peter Hunčík, v ktorom okrem iného píše:

Projekt "Spišské exody" sa zaoberá veľmi citlivými a tragickými udalosťami  XX. storočia. Stredná Európa, teda aj naša oblasť (Slovensko) bola typicky multietnická a multireligiózna, v ktorej kultúra rôznych národov, národností, a religióznych  skupín mala veľmi pozitívny efekt na vzájomné obohacovanie sa tu žijúcich ľudí. Niektoré regióny Slovenska, medzi inými  práve Spišský región bol vernou kópiou klasickej Európy, kde platil slogan "Varietasdelectat" (rozličnosť potešuje). Žiaľ mocenské štruktúry túto plodnú koexistenciu chápali ako rušivý moment z hľadiska homogenizácie spoločností, a etnické čistky a masové exody sa stali "normálnymi" javmi minulého storočia. Niektoré z nich sú relatívne dobre zdokumentované, iné formy exodu, niekedy spojené až s genocídou, sú však ešte stále neznáme. Nová generácia však musí vedieť o tom, čo sa odohrávalo na našom území, práve preto, aby sa podobné tragické udalosti nemohli opakovať.

Zámer Občianskeho združenia Krásny Spiš považujem za vynikajúci, veď pomocou výstavy realizovanej na Hlavnom námestí v Levoči, chce poukázať na popísané, ale zatiaľ len málo známe tragické udalosti Spišského regiónu.

Občianske združenie Krásny Spiš si vybralo na realizáciu tohto projektu toho najvhodnejšieho umelca, Františka Guldana. F. Guldan sa okrem iného stal známym na Slovensku aj tým, že má mimoriadnu citlivosť na realizáciu takýchto projektov. 

 Záverečné zamyslenie sa nad témou exodov

 V každom meste je reakcia na tému exodov v niečom zhodná a v niečom odlišná. Zhodná je vo svojom posolstve varovania do budúcnosti a v silnom emocionálnom náboji, ktorý zasahuje do úplneho vnútra duše. Rozdielna je v konkrétnom prežívaní spomenutých exodov, pretože každé mesto a každý región má svoju vlastnú históriu a svoje vlastné „prehrešky“. Nie náhodou bol aj názov výstav v jednotlivých mestách rôzny (Spišské exody, XI. prikázanie Nevyženieš, Exody našich susedov). Pôvodne bola táto téma šitá na mesto Levoča a Spiš. Neskôr bolo jasné, že podobné udalosti zažili aj iné mestá a iné regióny Slovenska. Teraz je zrejmé, že podobnú históriu má celá Stredná Európa. Na Spiši vytypovalo združenie tieto konkrétne exody, ktoré boli zapríčinené z rôznych politických, etnických, náboženských alebo sociálnych dôvodov:

 Ak zvážime, že každý jeden exodus má na svedomí odsun cca 3 – 5% miestneho obyvateľstva, tak v priebehu minuléhostoročia došlo v našich mestách a regiónoch k výmene polovice domáceho obyvateľstva a možno aj viac (napr. v Levoči bolo ku koncu 2.svetovej vojny deportovaných 700 – 1 000 Židov z celkového počtu cca 12 000 obyvateľov mesta). Nie je ťažké domyslieť si dôsledky takýchto neprirodzených a náhlych zmien v zložení obyvateľstva. Deštruovaná sociálna klíma zbúrala prirodzené sociálne väzby medzi ľuďmi a pretrhala dlhodobú kontinuitu kultúrnych a ekonomických vzťahov a lokálnej histórie. Nepretržité nedobrovoľné a násilné zmeny v zložení obyvateľstva (okrem zmien politických režimov, zmien štátov a ich hraníc, zmien podstatných zákonov a princípov prežitia, ...) majú za následok neúctivé správanie občanov voči svojmu bydlisku – mestu - regiónu, stratu hrdosti na svoje bydlisko – mesto – región a aj spomínanú necitlivosť medzi ľuďmi navzájom. Občania miest a regiónov nie sú zakotvení vo svojich bydliskách, necítia k nim úprimnú spolupatričnosť, chovajú sa k nim v lepšom prípade ako návštevníci a v horšom ako dobyvatelia. Nemajú dôvod sa pre svoje bydlisko – mesto – región akokoľvek obetovať. Občania miest a regiónov nie sú nositeľmi miestnej a lokálnej kultúrnej a historickej kontinuity, nie sú hodnotovo miestne a lokálne ukotvení, žijú s podmieneným reflexom neistoty a často prežijú svoj život v neprerušenom strese. Za takýchto okolností je naozaj veľmi ťažké budovať demokraciu a zrelú občiansku spoločnosť. Neznamená to, že sa nedá, znamená to, že je to ťažká práca na veľmi dlhú dobu, pri ktorej treba byť veľmi a veľmi trpezliví.

Sme presvedčení, že poznanie pravdy oexodoch na Spiši (na Východnom Slovensku), (na Slovensku), (v Strednej Európe) nám pomáha porozumieť celkovému stavu slovenskej spoločnosti. Uvedomujeme si, že téma exodov je veľmi náročná a že obyvatelia Spiša, resp. Východného Slovenska, resp. Slovenska, resp. Strednej Európy nie sú iba ich obeťami, ale často boliich spolupáchateľmi, organizátormi a iniciátormi, ktorí z nich mali materiálny zisk. Bez súhlasu a aktívnej spoluúčasti  kamarátov, známych, susedov, kolegov a spoluobčanov, by niektoré exody nemali žiadnu šancu a iné by boli oveľa menšie. Exodom priamo alebo nepriamo pomohli ľudia, ktorým chýbala odvaha, mali strach, alebo boli „iba“ pasívni, alebo „iba“ neutrálni.

 Potešením do budúcna je prejavený záujem o výstavu z viacerých miest a obcí Slovenska.