Dňa 27. januára 1945 bola Spišská Stará Ves oslobodená od fašizmu.

Koncom januára tohto roku uplynie 74 rokov od oslobodenia Vysokých Tatier a podtatranského regiónu. Dňa 27. januára 1945 boli oslobodené mestá Kežmarok, Spišská Belá a a Spišská Stará Ves, 28. januára 1945 mesto Poprad a 29. januára 1945 bolo zavŕšené oslobodenie Vysokých Tatier. Oslobodzovanie takmer celého podtatranského a kežmarského okresu našťastie prebehlo bez väčších bojov. Ťažšie boje sa odohrali iba na prístupoch ku Kežmarku a Spišskej Starej Vsi, v okrese Poprad sa bojovalo iba v priestore Štrby.

            26. januára 1945 sa začal boj o Spišskú Starú Ves a o druhej hodine ráno 27. januára privítali sovietskych vojakov v meste Jozef Mravčák a Pavol Slosiarik. V ten istý deň sa do mesta vracali jeho obyvatelia. Spišskú Starú Ves oslobodili vojská I. gardovej armády generálplukovníka A. A. Grečka, jej 107. streleckého zboru, ktorému velil generálporučík D.V. Gordejev, spolu so 167. a 161. streleckou divíziou generálmajora T. U. Griačenka. Po oslobodení mesta tu zostal veliteľ major Genin s vojenským oddielom, s ktorým 28. januára 1945 nadviazali kontakt predstavitelia revolučného okresného národného výboru. Okamžite sa začala organizovať nová miestna moc. 31. januára 1945 bol opätovne zvolený Ján Kovalčík za predsedu revolučného okresného národného výboru, Ján Vavrinčík za jeho tajomníka. Prvým podpredsedom sa stal Ján Klórus a druhým Pavol Čarnogurský. Pred Spišskou Starou Vsou a jej obyvateľmi stála nová úloha – skonsolidovať život a pomery v meste a začať novú etapu v jeho moderných dejinách.