77. výročie oslobodenia mesta Spišská Stará Ves

Oslobodenie Zamaguria v januári 1945

Koncom januára tohto roku sme si pripomenuli 77. výročie oslobodenia podtatranského regiónu a Zamaguria. Oslobodzovanie podtatranského kraja prebiehalo od 26. do 29. januára 1945. Ako prvé boli oslobodené obce okresu Kežmarok a Spišská Stará Ves útvarmi sovietskej 1. gardovej armády v smere od Starej Ľubovne. Zo smeru Levoča a Spišská Nová Ves postupovali jednotky 18. armády a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Oslobodzovali mestá a obce v okrese Poprad a Kežmarok, a osady Vysokých Tatier. Tento článok sa však venuje oslobodeniu bývalého okresu Spišská Stará Ves.

Spišská Stará Ves v Stalinovom rozkaze

   Koncom januára 1945 sa jednotky nemeckej 253. pešej divízie a 1. maďarskej armády snažili udržať úsek v smere Veľký Lipník – Spišská Stará Ves. Chceli tak hlavným silám Wehrmachtu zaistiť usporiadaný ústup na západ.  

   Zo severovýchodu, v smere od Starej Ľubovne, vstúpili na územie okresu Spišská Stará Ves divízie 107. streleckého zboru zo zostavy 1. gardovej armády. Tento zbor postupoval od Plavča smerom na Spišskú Starú Ves. Hlavné nemecké obranné postavenie bolo vybudované na čiare Veľký Lipník – Spišská Stará Ves. Boje v tomto smere prebiehali 26. januára 1945. Nemci sa poslednýkrát postavili na silnejší odpor útočiacim sovietskym divíziám aj na západných brehoch Dunajca. Napriek tomu, že nepriateľ sa na ústupových čiarach húževnato bránil, bola 26. januára 1945 v Zamagurí oslobodená obec Lechnica. Ešte v ten istý deň bojové sily 107. streleckého zboru, podporované raketometmi BM-13 (tzv. „Kaťušami“), prekročili československo-poľskú hranicu pri Spišskej Starej Vsi a pokračovali ďalej v smere na Nowy Targ. Oslobodené boli obce Matiašovce, Červený Kláštor, Majere a Lysá nad Dunajcom. Deň pred oslobodením Spišskej Starej Vsi, 26. januára 1945, bol v meste Nemcami zastrelený pekársky pomocník 21-ročný František VOJS.

   Dve hodiny po polnoci 27. januára 1945 bolo oslobodené mesto Spišská Stará Ves, významné administratívne a hospodárske stredisko Zamaguria. Mesto oslobodili pluky 161. streleckej Stanislavskej divízie, 167. streleckej Sumsko-Kyjevskej divízie a 129. gardovej Žitomírskej streleckej divízie. Sovietskych vojakov v meste privítali Jozef MRAVČÁK a Pavol SLOSIARIK. Tento bojový úspech Červenej armády (ČA) bol citovaný aj v rozkaze vrchného veliteľa – maršala Sovietskeho zväzu J. V. STALINA č. 260, zo dňa 27. januára 1945, v ktorom vyjadril svoje veliteľské poďakovanie útvarom za preukázanú vynikajúcu bojovú činnosť.                 

V Moskve vypálili z 224 diel dvadsať oslavných sálv, ako hold vojskám, ktoré sa pričinili o oslobodenie Spišskej Starej Vsi. V priebehu toho istého dňa sa slobody dočkali aj obce Spišské Hanušovce, Osturňa, Veľká a Malá Franková, Spišské Hanušovce, Zálesie, Havka, Jezersko a Reľov. Po oslobodení bolo v meste zriadené veliteľstvo ČA, ktorého veliteľom bol mjr. GENIN. Ten 28. januára 1945 nadviazal kontakt s predstaviteľmi Revolučného okresného národného výboru.

Mená padlých sovietskych vojakov sú známe až po rokoch

   Počas oslobodzovania Zamaguria koncom januára 1945 padlo mnoho sovietskych vojakov. Ďalší zomreli v najbližších dňoch a týždňoch na následky zranení alebo rôznych chorôb. Identifikovať sa podarilo iba jednu tretinu z celkového počtu padlých. Ostatní zostali pochovaní ako neznámi hrdinovia. Keďže ustupujúce jednotky nemeckého Wehrmachtu v tomto priestore vybudovali silné obranné postavenie, mali útočiace sovietske jednotky veľké straty. V bojoch o Červený Kláštor (v roku 1945 niesla obec názov Nižné Šváby) padli 6 príslušníci ČA. Ich mená doteraz nikto ani len netušil. V samotnej Spišskej Starej Vsi, boli ale pochovaní 4 červenoarmejci, Červenom Kláštore 6, Haligovciach 1, vo Veľkej Lesnej 2 a Veľkom Lipníku 4 príslušníci ČA. Spolu tak bolo v Zamagurí pochovaných 17 príslušníkov ČA. V apríli 1946 sa uskutočnila exhumácia padlých vojakov ČA pochovaných na území okresu Spišská Stará Ves. Bolo tu exhumovaných 12 sovietskych vojakov. Identifikovaní však boli iba 3, ostatní 14 boli evidovaní ako neznámi. Nepodarilo sa mi zistiť, prečo neboli exhumovaní všetci 17 padlí. Zistil som aspoň mená 8 ďalších červenoarmejcov. Dnes tak poznáme identitu 11 padlých, 6 sovietski vojaci ostávajú naďalej neznámi. 

   V Centrálnom archíve Ministerstva obrany Ruskej federácie (CAMO RF)  som zistil, že v Červenom Kláštore padli v dňoch 25. a 26. januára 1945 títo príslušníci 129. gardovej Žitomírskej streleckej divízie a 167. streleckej Sumsko-Kyjevskej divízie:

gard. voj. Jakov Ivanovič ČUCHLEB (*1906, Červanevka, Ukrajina)

voj. Vasilij Ivanovič KOROSTEĽ (*1925, Lukov, Ukrajina)

gard. voj. Georgij Vasilievič MEDYNICYN (*1911, Kosino, Ukrajina)

gard. serž. Michail Ponteleevič MOROZ (*1924, Krivé Ozero, Ukrajina)

gard. voj. Petr Josipovič PETROVSKIJ (*1911, Drogomyšl, Ukrajina)

gard. voj. Michail Mitrofanovič PLOŠČINSKIJ (*1904, Ivankovcy, Ukrajina)

   Piati z týchto padlých boli pochovaní na miestnom cintoríne a jeden samostatne na južnom okraji obce. Po exhumácii boli pochovaní na Verejnom cintoríne v Košiciach, kde bol zriadený ústredný cintorín padlých sovietskych vojakov. V Červenom Kláštore boli pochovaní aj 7 nemeckí vojaci, ktorí boli po vojne taktiež exhumovaní. Ich identitu sa mi nepodarilo zistiť.                V Haligovciach 25. januára 1945 padol st. lejt. G. V. ANDREJEV. 

   V dňoch 24. a 25. januára 1945 prebiehali ťažké boje v priestore obce Veľký Lipník, kedy sovietske jednotky prelomili nemecké obranné postavenie. K prelomeniu línie Kamienka – Veľký Lipník došlo 25. januára 1945 a obec bola oslobodená. Podľa spomienok pamätníkov mal počas týchto bojov padnúť jeden vojak ČA, ktorý mal byť v obci aj pochovaný. Neskôr mal byť vykopaný a odvezený. Na pamätníku vo Veľkom Lipníku sa však nachádzajú mená 3 príslušníkov ČA: Vasil O. DUBNICKÝ, Vasil V. SEMJANIČ a Andrej V. OPALENIK. Tieto mená, ale nesedia so záznamami v CAMO RF. Dvaja padlí boli pochovaní v obci pri kostole, jeden v sade na západnom okraji obce a jeden na nešpecifikovanom mieste v obci. V CAMO RF som taktiež zistil, že vo Veľkom Lipníku v dňoch 25. až 30. januára 1945 padli a na následky zranení zomreli títo príslušníci 129. gardovej Žitomírskej streleckej divízie:

gard. serž. Vasilij Michajlovič DUBOVICKIJ (*1919, Suchročky, Rusko)

gard. voj. Grigorij Ermolajevič KARPOV (*1909, sovchoz Červený október, Rusko)

ml. serž. Petr Ivanovič PEREPELOV (*1914, Saratovská oblasť, Rusko)

gard. voj. Valentin Stepanovič STEGOVIČ (*1915, Stalino, Ukrajina)

Autor: Marcel Maniak