História

Spišská Stará Ves vznikla na mieste alebo v blízkosti staršej osady, uvádzanej v listinách z 13. storočia pod názvom Antiqua Villa, čiže Stará Ves. Prvá písomná zmienka o Spišskej Starej Vsi je doložená v zakladacej listine z 24. júla 1308, ktorou magister Kakaš poveril Fridricha, syna Markolfa z Huncoviec, založením novej dediny na brehu potoka Prinitz. Šoltýsovi aj budúcim obyvateľom dal Kakaš rozsiahle privilégiá, z ktorých najdôležitejšie bolo právo uskutočňovať týždenné trhy a oslobodenie od platenia mýta. Neskôr, keď sa magister Kakaš dostal do finančnej tiesne, dal Starú Ves do zálohu Viliamovi Drugethovi za značnú sumu peňazí. Tejto rodine patrila Stará Ves do roku 1337, keď ju kráľ Karol Róbert daroval lechnickému kláštoru "ako večitú almužnu". Tento dar potvrdil 22. decembra 1342 aj uhorský kráľ Ľudovít Veľký a Stará Ves sa stala natrvalo súčasťou lechnického kláštora.

Koncom 14. storočia bola Spišská Stará Ves strediskom obchodu a remesiel. Mestské výsady dostala od kráľa Žigmunda Luxemburského v roku 1399 a získala tým práva, aké užívali aj iné spišské mestá - právo na dovážanie, skladovanie, vyvážanie, predaj a čapovanie vína, piva a iných nápojov. Darilo sa tu plátenníkom a obchodníkom, pretože využívali polohu na starobylej obchodnej ceste. Mesto navštívili aj vzácne kráľovské návštevy - 11. novembra 1411 sa tu stretli kráľ Žigmund Luxemburský a poľský kráľ Vladislav a 21. februára 1474 tu bol uzavretý mier medzi Matejom Korvínom a Kazimírom Jagelovským. Mesto bolo dvakrát vypálené husitmi - v rokoch 1431 a 1433.

Keď kartuziánskych mníchov nahradili svetskí páni a zrušili mestu výsady, začalo upadať. Až v roku 1655 cisár Ferdinand III. na žiadosť zemepána Ladislava Rákociho znovu povolil mestu usporadúvať týždenné trhy a výročný jarmok. 18. storočie bolo pre Spišskú Starú Ves obdobím hrôzy. V roku 1710 vypukol mor, o dva roky neskôr mesto takmer úplne vyhorelo. Ďalšie 4 požiare boli v rokoch 1746 - 1760. Pri poslednom z nich zhoreli všetky domy, zrútila sa veža kostola a roztavilo sa päť zvonov. V roku 1787 mestečko malo 881 obyvateľov a 127 domov, v roku 1828 1156 obyvateľov a 161 domov. V prvej polovici 19. storočia sa obyvateľstvo živilo predovšetkým poľnohospodárstvom, ale aj plátenníctvom. Od roku 1704 bolo mestečko majetkom kamaldulov z Červeného Kláštora, od roku 1820 majetkom gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove. Po roku 1848 biskupstvo predávalo bývalé panské majetky, ktoré kúpili najmä obyvatelia Šromoviec (Poľsko).

Po revolúcii v rokoch 1848 - 1849 bol vytvorený Magurský okres, ktorého sídlom sa stala Spišská Stará Ves. Spravoval 33 zamagurských obcí. Po mierovej konferencii 28. júla 1920 pripadlo 13 zamagurských obcí Poľsku a okres sa stal najmenším na Slovensku. Takýto stav trval do roku 1960, keď okres zanikol. V roku 1992 bola k mestu pričlenená Lysá nad Dunajcom.