Červený Kláštor

Starobylá obec, ležiaca v centre Pieninského národného parku pri ústí Lipníka do Dunajca. Je sídlom Riaditeľstva Pieninského národného parku. Nachádza sa tu komplex kláštorných budov zo 14. storočia. Sídli v nich múzeum s etnografickou, historickou a farmaceutickou expozíciou. V Červenom Kláštore sa nachádza prístav pltníkov, odkiaľ začína splavovanie Dunajca na slovenskej strane.

Kláštor kartuziánov v Červenom Kláštore

V roku 1308 bol daný súhlas na založenie kláštora na slovensko - poľských hraniciach v Lechnici pri Dunajci, k čomu došlo po roku 1319.
Výstavbu kláštorného komplexu, v tomto malebnom prostredí, ktorý podľa zakladacej listiny z roku 1299 zasvätili „na počesť Bohorodičky Panny Márie, sv. Jána Krstiteľa ako aj presvätej panny Margity", viedol spolu so svojím spoločníkom rektor Andrej zo Zeitzu. Už na začiatku 14. storočia kláštor opevnili a jeho vnútorný areál v duchu zaužívaných schémat a zvyklostí kartuziánskej rehole rozčlenili na vstupné nádvorie, tzv. horný a dolný kláštor. Vstupné nádvorie s hospicom a horný kláštor, ktorý pozostával z ambitu, jednoloďového kláštorného chrámu a dvoch kaplniek, príbytku priora, kapitulnej siene, refektára a traktu budov pre konveršov, boli prípustne laickej verejnosti. Dolný kláštor, ktorý tvorilo nádvorie s mníšskymi domčekmi - pustovňami, oddelenými záhradkami bol určený len pre rozjímavý pustovnícky život pátrov.
ČERVENÝ KLÁŠTOR Život v kláštore dosiahol maximálny rozkvet na prelome 14. a 15. storočia. V roku 1433 kláštor vypálili husitské vojská a v roku 1454 ho napadli bratrícke vojská z neďalekého tábora na Zelenej lúke pri Hrabušiciach. Mnísi sa po súhlase generálnej kapituly odsťahovali do Levoče. Kartuziáni tu žili neskôr do roku 1563, keď kráľ Ferdinand kláštor zrušil. Kláštor sa stal majetkom Spišskej kapituly, neskôr, od roku 1568 viacerých zemepánov. V roku. 1699 kúpil areál nitriansky biskup Ladislav Maťašovský pre rád kamaldulov. V roku 1781 Jozef II. kláštory zrušil a majetky Červeného kláštora neskôr získalo v r. 1820 novozaložené gréckokatolícke biskupstvo v Prešove. Dnes je celý areál opravený s výnimkou kostola, v ktorom sa postupne reštauruje vnútorné zariadenie a nástenné maľby. Ústrednou stavbou je gotický kostol so zachovanými architektonickými detailmi. K najcennejším objektom patrí kapitulná sieň so stredovekými nástennými maľbami a neskorogotickou klenbou. V kostole sa zachoval hlavný oltár z roku 1745 so sochami Panny Márie, sv. Antona pustovníka , Benedikta, Štefana a Ladislava.
V objektoch Červeného kláštora je múzeum, v ktorom sa dá bližšie oboznámiť so zaujímavým životom kartuziánskych a kamaldulských mníchov, ktorý kláštor obývali. Významnou historickou osobnosťou z týchto období bol lietajúci fráter - mních Cyprián, ktorý bol bylinkár, lekárnik, botanik a ľudový liečiteľ zároveň. Liečivé rastliny zbieral nielen v okolí Červeného kláštora, ale aj v areáli Belanských Tatier. Lákal ho vesmír. Intenzívne hľadal knihu, ktorá vraj obsahovala tajomstvo ako človek môže lietať. Na konci svojho života si zostrojil rogalo, ktorým sa spustil z neďalekých Troch korún a ako legenda hovorí ďalej, jeho telo sa roztrúsilo a vietor ho rozfúkal po Pieninských lesoch a jeho liečivá schopnosť sa prevtelila do rastlín v Pieninách, ktoré majú zázračnú liečivú moc. Historici hodnotia osobnosť frátra Cypriána ako všestranného vedca, s darom veľkého umu a vôle, ktorými prekonal svoju dobu.